Česká republika je štátna entita, ktorá sa v roku 1993 objavila na politickej mape sveta. Až do tej doby sa Československo stalo v politike - jednotnom štáte Čechov a Slovákov, ktorý sa v roku 1918 vytvoril na útržkoch krachovanej rakúsko-uhorskej monarchie.
Avšak napriek mladému veku má politická história krajiny hlboké korene. Systém vlády v Českej republike a na Slovensku sa vždy vyznačoval túžbou po demokratizácii a pluralizme. Toto bolo opakovane potvrdené v ťažkých rokoch existencie prvého československého štátu, na ktorom je založený moderný systém vlády a správy Českej republiky a Slovenska. Súčasný stav prezidenta Českej republiky hovorí veľa. Český model rozdelenia moci medzi jednotlivé zložky vlády môže slúžiť ako model pre demokraticky vybudovanú spoločnosť.
Obdobia politických dejín Českej republiky a Slovenska
Do roku 1918 boli Češi v úlohe podvodných ľudí, boli v politickej a ekonomickej závislosti od cisárskych orgánov. Rakúsko-Uhorsko, Patch Ríša, ktorá bojovala v spojitosti s Nemeckom na frontoch prvej svetovej vojny, utrpela vážnu porážku a stratila svoju schopnosť kontrolovať odstredivé procesy, ktoré sa zintenzívnili v záverečných fázach vojenského konfliktu. Po prvé, 17. októbra 1918 Maďarsko vyhlásilo odstúpenie z Rakúska a Maďarska a o desať dní neskôr 28. októbra vyhlásili Češi a Slováci formáciu svojho zjednoteného štátu - Československo. Storočia vláda rakúskeho domu Habsburkov na Morave a Čechách skončila. Česi a Slováci sa pustili na cestu nezávislého rozvoja a rýchlo preukázali svetu, že oni sami sú plne schopní vytvoriť silný a politicky stabilný štát.
V krajine sa čoskoro dostala jej ústava, podľa ktorej sa prezident Československa stal oficiálnym hnutím štátu. Inštitúcie štátneho systému vlády sú úzko spojené s historickými obdobiami, ktoré krajina zažila v rôznych rokoch. V novej histórii Českej republiky a Slovenska je zvykom vyčleniť niekoľko významných období, z ktorých každá bola charakterizovaná osobitosťami politického svetového poriadku. Na rôznych stupňoch moci boli niektorí jednotlivci, ktorí zanechali určité spomienky v histórii oboch krajín.
V histórii prezidentskej moci tejto krajiny možno rozlišovať nasledujúce obdobia:
- Prvá republika (1918-1938);
- Druhá republika (1938-1939);
- Tretia československá republika (1945-1948);
- Československá republika (1948-1960);
- Československá socialistická republika (1960-1990).
Obdobie od roku 1939 do roku 1945 sa oddeľuje v dejinách krajín, keď bola vyhlásená Česká republika za nemecký protektorát v Českej republike a na Morave, a Slovensko sa stalo spojeneckým Nemeckým biskupským štátom. Napriek okupácii krajiny bola moc v rukách štátneho prezidenta.
Nemenej zaujímavé je aj post-sovietske obdobie, doba rozpadu Československa na dva samostatné štáty, Českú republiku a Slovensko, ktoré skončili v roku 1993 s vytvorením dvoch nezávislých štátov. Každá z novovytvorených krajín získala svojho prezidenta, vlastný parlament a vládu.
Ak by nová história Československa bola politicky úzko spojená s procesmi, ktoré sa vyskytovali na európskom kontinente v rokoch 1918-1989, potom sa Nová história od roku 1993 stala obdobím politickej nezávislosti Českej republiky a Slovenska.
Prezidenti Československa počas Prvej republiky, 1918-1938
Inštitúcia predsedníctva v Československu sa začala formovať už v prvej svetovej vojne. Hnutie Čechov a Slovákov za vlastnú suverenitu nad českými a slovenskými krajinami viedol Tomáš Masaryk. Konajúc zo zahraničia sa podarilo získať podporu štátov štátov, ktoré podporili myšlienku vzniku československého štátu po ukončení nepriateľstva.
Zbrane na frontoch prvej svetovej vojny ešte nevybledli a už 14. októbra vytvorili Češi a Slováci dočasnú vládu v emigrácii. V novembri sa československý národný výbor na úkor poslancov Českej republiky premenil na revolučné národné zhromaždenie, prototyp prvého československého parlamentu. Napriek pomerne rýchlym politickým udalostiam získalo Československo štatút nezávislého štátu až začiatkom dvadsiateho storočia. Predchádzalo to prijatie Československého parlamentu 29. februára 1920 Ústavnej charty, podľa ktorej krajiny Českej republiky a Slovenska tvorili Československú republiku s parlamentnou formou vlády. V rovnakej dobe bola hlava štátu prezident zvolený členmi národného zhromaždenia na obdobie siedmich rokov.
Reprezentatívne funkcie boli pridelené prezidentovi krajiny, zatiaľ čo všetka výkonná moc bola sústredená v rukách vlády. Využívajúc obrovskú politickú váhu a autoritu politických síl Československa, Tomáš Masaryk je zvolený za predsedníctvo. Prvý prezident Československa je politický dlhý pečeň. Po prevzatí predsedníctva v roku 1920 zostal Masarik hlavou štátu až do roku 1935, kedy bol nútený odstúpiť zo zdravotných dôvodov. Pod ním sa zmenilo deväť vlád a premiérov. Jedným z premiérov v rokoch Masaryka bol Edward Benes, ďalší prezident krajiny.
Zmena hláv štátov nastala v roku 1935. Eduard Beneš, ktorý predtým zastával funkciu ministra zahraničných vecí, bol zvolený za druhého prezidenta Československa. Treba poznamenať, že v rokoch vlády Masaryka a Beneša sa v Československu uskutočnili významné reformy, ktoré sa dotýkali sociálneho a spoločenského života krajiny. Nielen politické strany a hnutia, ale aj tlačové orgány, ktoré obsadili dominantné miesto v občianskej spoločnosti pod prvými československými prezidentmi, získali veľké práva. Ciele a ciele stanovené Masarikom a Benešom sa do značnej miery zhodovali s názorom parlamentnej väčšiny, ktorá sa sústredila na vytvorenie systému viacerých strán a liberálneho zmýšľania v krajine.
Hlavy štátov v dramatickom období československej histórie
Jednotný a logický vývoj československého štátu bol prerušený v roku 1938, kedy sa nezávislosť krajiny stala predmetom vyjednávania medzi Nemeckom na jednej strane a Francúzskom a Veľkou Britániou na strane druhej. Bola ohrozená nezávislosť československého štátu, ktorá bola zničená Mníchovskou dohodou z roku 1938. V neprítomnosti zástupcov ústrednej vlády sa vedúci politickí aktéri rozhodli o osude Československa a vzdali sa Hitlerovým politickým ambíciám.
S cieľom vyriešiť územné a politické tvrdenia tretej ríše mierovými prostriedkami urobil prezident Benes nevídaný krok - rozhodol sa presunúť Sudety do Nemecka. Následne bol tento krok druhého prezidenta spochybnený, ale v tejto situácii neexistovala žiadna iná cesta z politického hľadiska. Týždeň po začiatku okupácie sudetských štátov nemeckými vojskami prezident Benes rezignoval. Prvá Československá republika bola likvidovaná a na jej mieste vznikla druhá republika, ktorá existovala až do 15. marca 1939. Emil Gaha sa v tomto období stáva úradujúcim hnutím štátu. Československo za toto obdobie stratilo nielen Sudety, ale aj časť Cieszynského Slezska, prevezené do Poľska. Slovenské mesto Košice odišlo do Maďarska. Československo bolo roztrhnuté susednými štátmi.
V budúcnosti rozhodol o osudu československého štátu úmyselné rozhodnutie Hitlera, ktorý zjednotenej krajiny vytvoril dve samostatné štátne útvary - protektorát Čiech a Moravy a formálne nezávislý slovenský štát. Vedúcim protektorátu bol štátny prezident Emil Gah, ktorý predtým zastával najvyššiu štátnu funkciu v druhej republike. Napriek skutočnosti, že prezidentská pozícia mala určité práva a právomoci, v tom čase bola najvyššia moc v Českej republike v rukách ochrancu ríše. Dekréty, rozhodnutia a uznesenia Ochranca ríše mali silu zákonov. Nemecký ochranca navyše mal právo vetovať všetky rozhodnutia, ktoré sa prijali v súvislosti s riadením krajiny.
V máji 1945, po tom, ako sovietsky vojaci oslobodili hlavné mesto Českej republiky, skončilo temné a smutné obdobie českých dejín. Krajina prešla cestou demokratického znovuzrodenia, pričom sa politicky sústreďuje na sovietsky blok.
Československých prezidentov počas tretej republiky
Už v marci 1945 sa z iniciatívy Národného výboru pre oslobodenie Československa komunisti a emigrantská vláda dohodli na spoločných akciách všetkých politických síl v Československu. Hlavným účelom stretnutia bolo vytvorenie samostatného štátu Čechov a Slovákov po vojne.
Po oslobodení Kosíc sovietskymi vojskami v apríli 1945 vytvoril prezident v exile Edward Benes prvú vládu Národného frontu. Druhý deň po odovzdaní Nemecka bolo oznámené obnovenie Československa v rámci hraníc roku 1920. Ústava krajiny, ktorá bola prijatá aj v roku 1920, nadobudla platnosť.
V slávnostnej atmosfére sa Beneš vrátil do Prahy 16. mája a Národné zhromaždenie 8. októbra potvrdilo legitimitu Benešových prezidentských právomocí. O rok neskôr nové zloženie československého parlamentu volí Edwarda Beneša k predsedníctvu Československej republiky.
Napriek návratu predvojnového systému vlády do krajiny je charakteristickou črtou tretej republiky prudký politický boj medzi podporovateľmi demokratickej cesty rozvoja a komunistami. Ten s podporou sovietských okupačných síl vyzval k vytvoreniu demokracie. Komunisti s číselnou väčšinou v Národnom zhromaždení dostali k dispozícii miesto predsedu vlády, ktorého obsadil československý komunista Klement Gottwald. O dva roky neskôr sa krajina vrhá do akútnej politickej krízy, iniciovanej komunistami a inšpirovanej Moskvou. V roku 1948 krajina prijala novú ústavu. Benesch rezignuje na protest proti politickému tlaku. Klement Gottwald sa stal tretím prezidentom Československej republiky.
Po príchode prezidenta Clemena Gottwalda do Československa vzniká prokomunistický režim typický pre všetky povojnové východoeurópske krajiny. Formálne má kraj demokraticky zvolený parlament, legitímne zvolenú vládu a prezidenta. V skutočnosti je všetka skutočná sila až do roku 1953 v rukách sovietskej vojenskej administratívy a komunistickej strany Československa.
Až do roku 1960, kedy došlo k zmene existujúceho Zákona, boli v krajine dvaja prezidenti. Po smrti Klementa Gottwalda sa národné zhromaždenie zvolilo v roku 1953 na funkciu prezidenta Antonína Zapototského. O štyri roky neskôr však Antonín Novotný, ktorý spojil funkciu prezidenta Československej republiky s prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, sa stal hlavou štátu.
Roky predsedníctva Novotného sa zhodovali s najdramatickejšími udalosťami povojnovej histórie Československa, ktoré sa vo svetových dejinách nazývali Pražské jari.
Nová stránka v histórii Československej republiky a jej prezidentov
Na začiatku šesťdesiatych rokov vstúpilo Československo do obdobia dlhotrvajúcej hospodárskej a politickej krízy spôsobenej neúspešnou správou prokomunistickej vlády. Prezident Československa, ktorý oznámil ukončenie výstavby socializmu v krajine, inicioval zmenu názvu štátu. Teraz sa na politickej mape Československa objavila Československá socialistická republika.
Antonín Novotný sa pokúsil bojovať proti negatívnym javom v politickom systéme krajiny, ale rozhodujúcim hlasom bol Alexander Dubček, ktorý zastával funkciu prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany. V tom čase sa československí komunisti snažili dostať z vplyvu KSSZ, keď sa pustili do reformy sociálneho, sociálneho a politického plánu.
Zásah Moskvy viedol k vzniku revolučnej situácie, keď občianska spoločnosť vyšla z poslušnosti. Výsledkom revolučných udalostí v Prahe v prvej polovici roku 1968 bolo zavedenie vojsk z krajín Varšavskej zmluvy do Československa, ktoré dokázali potlačiť protivládne a protikomunistické prejavy. Táto akcia bola nazvaná "Operácia Dunaj".
V ťažkej politickej situácii Antonín Novotný stratil kontrolu. Za prezidenta Československa ho nahradil Ludwig Svoboda, vodca a účastník druhej svetovej vojny. Nový prezident nastúpil do funkcie 30. marca 1968.
V roku 1969 došlo k významným zmenám v ústavnej zmluve, ktorá účinne rozdelila krajinu na dve autonómne verejné subjekty - Českú republiku a Slovensko.
Namiesto Československa sa Československo objavilo na politickej mape - Československej socialistickej republike. Hlava štátu zostala prezidentom Československa, ale zákonodarná moc prešla do rúk autonómnych parlamentov - českých a slovenských. V tomto stave existovala krajina až do roku 1990, kedy bol k skratke pridaný písmeno "F". Československo sa stalo federálnym štátom v Českej a Slovenskej republike.
Do roku 1975 zostal Ludwig Svoboda hlavou štátu. Smerom k ukončeniu svojho prezidentského funkčného obdobia sa Sloboda prakticky vzdala výkonu svojich právomocí. Národný parlament prijal zmeny a doplnenia ústavy, ktoré v podobnej situácii umožnili zvoliť si nového prezidenta. Ďalším hlavou štátu bol Gustáv Husák, ktorý je tiež generálnym tajomníkom HRC. V krajine vznikla doba politickej stagnácie, podobná tej, v ktorej sa ZSSR ocitol počas panovania Leonida Brežneva. Štrnásť rokov bola krajina v moci komunistov, zameraná na politiku CPSU a zahraničnú politiku Sovietskeho zväzu.
Česká republika a jej vedúci predstavitelia
Československo bolo ovplyvnené aj politickými udalosťami konca osemdesiatych rokov minulého storočia, ktoré zamaskovali Sovietsky zväz a celý socialistický tábor. Táto krajina bola jednou z prvých, ktorá vychádzala z politického vplyvu KSSS, navyše sametová revolúcia v roku 1989 ukončila komunistický režim. Po prvýkrát po mnohých rokoch komunistického predsedníctva viedla krajina osoba, ktorá predložila svoju kandidatúru na vlnu sociálnych a spoločenských zmien. V roku 1989 parlament krajiny volí hlava štátu, Václava Havla, ktorý sa stal zároveň posledným prezidentom Československa a prvým prezidentom Českej republiky.
Po tom, čo súčasní politici nedokázali udržiavať jeden československý štát, začalo sa v histórii Českej republiky a Slovenska nové obdobie. Vzhľadom na existenciu zotrvačnosti na ďalšie štyri roky sa 1. januára 1993 Československo potopilo do zabudnutia. V dôsledku pokojného rozpustenia sa zjednoteného štátu objavili dva samostatné subjekty medzinárodného práva - Česká republika a Slovenská republika. Právomoci hlavy štátu sú určené reprezentatívnymi funkciami, ale prezidentovi je pridelený rad základných štátnych funkcií vrátane funkcie najvyššieho vrchného veliteľa ozbrojených síl Českej republiky.
Prvým prezidentom novej Českej republiky bol rovnaký Václav Havel, ktorý jednomyseľne zvíťazil 2. februára 1993 a bol zvolený Senátu a Poslaneckej snemovne. V budúcnosti sa mu podarilo opätovne zvoliť druhú funkciu prezidenta, čím sa stala prvou hlavou štátu, zostávajúcou prezidentom na dva po sebe idúce obdobia. Celkovo bol prvý prezident Českej republiky na moci desať rokov - od roku 1993 do roku 2003.
Od prvých dní svojho zvolenia do vysokého úradu prezidenta Českej republiky vydáva dekrét, že sídlo českých prezidentov je Pražský hrad. V tomto historickom centre Prahy je administratíva prezidenta a všetky služby, ktoré slúžia kancelárii súčasného hlava štátu.
Od roku 2013 sa voľba hlavy štátu uskutočňuje prostredníctvom priamych prezidentských volieb. Срок полномочий действующего президента ограничивается пятью годами.
В новейшей истории Чешской Республики оставили свой след следующие президенты:
- Вацлав Клаус, ставший главой Республики в марте 2003 и остававшийся на посту президента до 7 марта 2013 года, два срока подряд;
- Милош Земан, действующий президент Республики.
Следует отметить, что президенты Чешской Республики по нынешней конституции являются формальным главой государства. Вся полнота исполнительной власти в стране сосредоточена в руках правительства Чешской Республики и действующего премьер-министра.
В 2013 году Милош Земан впервые в истории страны был избран в результате всенародного прямого голосования. После очередных президентских выборов 2018 года продолжает оставаться в должности главы государства.
