Obdobie rokov 1996-1999 v Čečensku charakterizuje postupná a hlboká kriminalizácia spoločnosti, ktorá viedla k určitej destabilizácii južných hraníc Ruska. Únosy, výbuchy a obchodovanie s drogami vzkriesili a nebolo vždy možné bojovať proti nim, najmä ak sa čečenskí banditi správajú "na ceste". Zároveň ruské vedenie opakovane apelovalo na A. Maschadova s návrhom na pomoc v boji proti organizovanému zločinu, ale dostalo bezvýhradného odmietnutia. Nový extrémistický trend v Čečensku - wahhábizmus - sa rýchlo šíri v podmienkach nezamestnanosti a sociálneho napätia, hoci autority samozvanej republiky uznali za zakázané. Situácia v regióne sa zahrieva.
Vyvrcholením tohto procesu bola invázia čečenských militantov pod velením Š. Basayev a Khattab na území Ruska v Dagestane v auguste 1999. Zároveň gangsteři počítajú s podporou miestnych wahhábov, vďaka čomu mala potom odmietnuť Dagestan z Ruska a vytvoriť tak severokaukazský emirát.
Začiatok druhej čečenskej vojny
Velitelia polície však brutálne nesprávne vypočítali a ruská armáda už pred tromi rokmi nebola rovnaká. Stíhači sa takmer okamžite ocitli v dlhotrvajúcich bitkách pozdĺž čečensko-dagestánskej hranice - v horských a zalesnených oblastiach. A keby boli skoršie separatistky horami často "zachránené", teraz nemali výhody. Nádeje militantov na širokú podporu obyvateľov Dagestanu neboli opodstatnené - naopak, útočníci dostali najhorší odpor. V dôsledku nepriateľských útokov v Dagestane boli počas augusta čečenské gangy úplne zrazené späť na územie Ichkeria, relatívne ticho na niekoľko týždňov.
Avšak už v prvej polovici septembra 1999 vybuchli výbuchy obytných budov v Moskve, Volgodonsku a Buynaksku - a stopy teroristických útokov viedli k Čečensku. Tieto udalosti ukončili možnosť pokojného dialógu medzi Ruskom a Ichkeria.
Maskhadovská vláda oficiálne odsúdila konanie militantov, ale v skutočnosti to nič nebráni tomu, aby sa takýmto krokom zabránilo. Berúc na vedomie, 23. septembra podpísal prezident Ruskej federácie B. Jeľcin vyhlášku "o opatreniach na zvýšenie účinnosti protiteroristických operácií v regióne Severného Kaukazu v Ruskej federácii", podľa ktorej bolo potrebné vytvoriť spoločnú skupinu síl a začať zničenie gangov a teroristických základov v republike. V ten istý deň bombardovali ruské letectvo Grozny a o týždeň neskôr vojsko vstúpilo do republiky.
V priebehu bojov v povstaleckej republike na jeseň 1999 sa výrazne zvýšila zručnosť ruskej armády. Jednotky, kombinujúce rôzne taktiky (napr. Lákanie militantov do mínových polí) a manévre, dokázali v novembri až decembri čiastočne zničiť a tlačiť čečenské gangy do Grozny. Ruské vedenie však nemalo v úmysle zaútočiť na mesto, ako to oznámil veliteľ východnej skupiny ruských vojsk G. Troshev.
Dovtedy sa čečenská strana podieľala na internacionalizácii konfliktu, prilákali mojahedov, inštruktorov a kapitál z ďalekej a blízkej krajiny a predovšetkým z arabských krajín. Hlavným, ale nie jediným dôvodom ich záujmu bola samozrejme ropa. Mier na severnom Kaukaze by umožnil ruskej strane dosiahnuť dobrý zisk z využívania kaspických polí, čo by bolo pre arabské krajiny nerentabilné. Ďalším dôvodom možno nazvať módnou radikalizáciou islamu, ktorá potom začala preháňať krajiny na Strednom východe.
Ruské vedenie sa naopak spoliehalo na masovú príťažlivosť civilistov a bývalých čečenských militantov na ich stranu. Preto najvýznamnejšou postavou, ktorá prešla na stranu federálnych síl, bol mufti Ichkerie Akhmad Kadyrov, ktorý počas prvej čečenskej vojny vyhlásil džihád do Ruska. Teraz, keď odsúdil wahhábizmus, stal sa nepriateľom A. Maskhadov a viedol prorušskú administratívu Čečenska po skončení druhej čečenskej vojny.
Storm of the Terrible
Do zimy 1999-2000 Ruské jednotky dokázali zablokovať Grozny z juhu. Počiatočné rozhodnutie o upustení od útoku na republikánsky kapitál sa zmenilo a 26. decembra začala operácia odstrániť gangy v meste.
V prvých dňoch sa situácia rozvinula priaznivo pre federálne jednotky. Druhý deň operácie prevzali federáli, za pomoci prorušských odčlenení čečenskej milície, kontrolu nad Staropromyslovským štvrťom hlavného mesta. Avšak 29. decembra sa na uliciach Grozny rozhádzali divoké boje, obkľúčili sa divízie federálnych síl, ale dokázali uniknúť za cenu vážnych strát. Tieto bitky donútili trochu spomaliť tempo ofenzívy, ale neovplyvnili celkovú situáciu.
V nasledujúcich dňoch ruská armáda pokračovala v tvrdohlavosti a vyčistila všetky nové mestské oblasti od militantov. V druhej polovici januára sa na strategicky dôležitú oblasť - Minutské námestie rozvlnilo neľútostné bitky. Ruské jednotky dokázali vyhnúť militantov a chytiť túto hranicu. 6. februára 2000 prezident Ruskej federácie V. Putin oznámil, že operácia na oslobodenie Grozného bola víťazne ukončená.
Priebeh druhej čečenskej vojny v rokoch 2000 - 2009.
Mnoho čečenských militantov sa podarilo utiecť z Grozny a v dôsledku toho vojna vstúpila do partizánskej fázy. Napriek tomu jeho intenzita neustále klesá a do roku 2002 začali médiá hovoriť o "útlme" čečenského konfliktu. V rokoch 2002-2005 sa však militanti dopustili série brutálnych a odvážnych teroristických útokov (rukojemníci v DK na Dubrovke (Moskva), v škola v Beslane, neúspešný nálet v Kabardino-Balkáriu), čo dokazuje, že konflikt nebol ďaleko od konca ,
Stojí za zmienku, že obdobie 2001-2005. Spomínam si na časté likvidácie vodcov čečenských separatistov a zahraničných bojovníkov, v dôsledku čoho sa napätie v regióne výrazne znížilo. V dôsledku toho bol 15. apríla 2009 zrušený režim KTO (protiteroristická operácia) na území Čečenskej republiky.
Výsledok vojny
Odvtedy sa situácia v Čečensku prakticky stabilizovala a intenzita nepriateľstva klesla takmer na nulu. Nová správa republiky sa podarilo obnoviť poriadok v regióne a urobiť z Chechny úplne bezpečné miesto. Napriek tomu treba poznamenať, že osobitné operácie Ministerstva vnútra a armády na severe Kaukazu pokračujú nielen v Čečensku, ale aj v iných oblastiach. Druhá čečenská vojna sa teda dá nazvať dokončenou kapitolou histórie.
