Nórska spoločnosť Raufoss vyvíja inovatívny projektil, ktorého usporiadanie bolo prezentované na konferencii Eurosatory 2018 v Paríži.
Princíp fungovania aktívneho projektilu (ARS), ktorý je vedecky známy už mnoho rokov. Získal počiatočný prielom kvôli hnaciemu náboju a už počas letu sa zapal prúdový motor. Takéto projektily však neboli rozšírené ani po vyriešení mnohých inžinierskych a štrukturálnych úloh.
Neúspešné pokusy
Pravidelne sa dozvie o začiatku nového vývoja v tejto oblasti. Najnovším a najznámejším z nich je program ERGM USA námorníctva. Američania pracovali na vytvorení kontrolovanej AWP EX171, ktorá mala dosiahnuť ciele vo vzdialenosti 115 kilometrov. Projekt bol uzavretý z rôznych dôvodov, ale najdôležitejšie z nich bolo obrovské náklady na jeden výstrel. Celkovo bolo na takéto štúdie vynaložených 600 miliónov dolárov.
Podobný osud sa prejavil aj pri vývoji LRLAP pre údery delostrelectva AGS 155 kalibrov, ktoré tvoria základ zbraní havarijných torpédoborcov. Projekt bol uzavretý vzhľadom na to, že dávka 2 000 škrupín sa odhadovala na takmer 2 miliardy dolárov.
Nový koncept
Napriek neúspešným pokusom iných podnikov sa spoločnosť Raufoss rozhodla ponúknuť svoj vlastný koncept nového ARS, ktorý bol spustený hromadami horúceho vzduchu. V predchádzajúcom vývoji sa používali motory na tuhé palivá, ktoré s sebou nesú nielen palivo, ale aj oxidant. Tu pôsobí kyslík ako oxidačné činidlo, ktoré vám umožní niesť maximálne množstvo paliva na dosiahnutie požadovaného rozsahu poškodenia. Nórsky vedci tvrdia, že cieľ bude možné dosiahnuť vo vzdialenosti 100-150 kilometrov.
Podľa spoločnosti Roufoss sa asi za rok očakávajú prvé testy pracovného prototypu. Cieľom bude overiť funkčnosť elektrárne.
